Pôvod čaju

Čínsky pôvod – Podľa starej čínskej povesti objavil blahodárne účinky čaju cisár Šen-nung – učenec a liečiteľ. Jedného dňa v roku 2737 pred n.l., keď odpočíval pod divokým čajovníkom, ľahký vánok vetra utrhol niekoľko lístkov, ktoré spadli do vriacej vody. Cisár s údivom zistil, že nápoj má lahodnú osviežujúcu a povzbudzujúcu chuť. Tak bol objavený čaj.

Prvý písomný záznam o čaji pochádza až z 3. storočia pred n.l., keď ho slávny čínsky lekár Chua Tchuo doporučoval na posilnenie sústredenia a zahnanie únavy. Jasno nie je ani v písanej forme slova čaj alebo tchu (tu), nakoľko rovnaký čínsky znak používali i pre druh bodliaku. Jediný rozdiel spočíva v zmene výslovnosti, ku ktorej došlo niekedy v rokoch 206 pred n.l. až 220 n.l., keď cisár dynastie Chan nariadil, ak ide o čaj, znak sa bude vyslovovať čcha.

Do 3. storočia n.l. sa nápoj pripravoval ako liek alebo tonikum z čerstvo nazbieraných zelených lístkov planých čajovníkov. Postupne sa vyvinul proces sušenia a spracovania lístkov. V priebehu 4. a 5. storočia popularita čaju rýchlo rástla po celej Číne a v údolí rieky Jang-c'-ťiang boli založené nové čajové plantáže.

V období dynastie Tchang (618-906 n.l.) sa často rozprávalo ako o zlatej ére čaju. Čaj sa už nekonzumoval len ako tonikum, ale i pre samotný pôžitok z pitia. Príprava a podávanie sa stali dôsledne premysleným obradom a pre pestovanie a spracovanie lístkov platili prísne pravidlá. V niektorých častiach Číny sa čaj solil, aby nadobudol horkastú príchuť. Bežnejšie sa používala sladká cibuľka, zázvor, pomarančová kôra, klinček a mäta.

Za dynastie Sung (960-1279 n.l.) sa lisované čajové tehličky rozomleli na veľmi jemný prášok, ktorý sa rozšľahal v horúcej vode. Po vypití prvej šálky sa prášok znova zalial horúcou vodou, našľahal a vypil. Tento postup sa opakoval až sedem krát. V dobe dynastie Tchang sa čaj nedochucoval korením, ale aromatizoval menej prenikavými prísadami, ako napríklad jazmín, lotosový kvet a chryzantémy. Až do éry dynastie Ming (1368-1644 n.l.) sa v Číne pripravoval iba zelený čaj.

Dávnejšie ľudia verili, že zelený a čierny čaj pochádzajú z dvoch odlišných rastlín, ale v skutočnosti sú pre oba typy východiskovou surovinou zelené lístky. Výrobcovia za dynastie Ming zistili, že lístky je možné konzervovať fermentáciou (oxidácia), dokiaľ nezískajú medenú farbu a potom tento prirodzený rozkladný proces zastaviť prudkým sušením v peci.