Zelený čaj

„Zelenému čaju je dávaná prednosť pred ostatnými nápojmi, pretože je tak jemný. Aby sme ho mohli plne oceniť, musíme ukľudniť svoju myseľ a odtrhnúť sa od rušivých myšlienok. Kto pije čaj celých dvadsať rokov, dokáže udržiavať myseľ v takom stave, že ju plne ocení kedykoľvek.“
(CIHODNÝ SONHAE SUNIM, 1985)

O zelenom čaji sa obvykle hovorí ako o nefermentovanom. Čerstvo otrhané lístky sa najskôr nechajú zvädnúť a potom sa tepelne ošetrujú, aby sa zabránilo fermentácii (oxidácii). V Číne sa na veľa miestach stále uplatňuje ručné spracovanie, spravidla u najkvalitnejších čajov. Zelené lístky sa rozložia v tenkej vrstve na bambusové pláta a hodinu až dve sa vystavia slnečnému žiareniu alebo prirodzenému teplému vzduchu. Potom sa vložia v malých množstvách na rozpálené plechy a rýchlo sa rukami premiešavajú, pritom zvlhnú a zmäknú, po 4-5 minútach sa jemné lístky zvinú na bambusových stoloch a potom znovu tepelne ošetria a zvinú, veľakrát opakovane za sebou. Nakoniec sa triedia podľa veľkosti. Japonsku sa naopak lístky rýchlo naparujú na pohyblivom páse, aby zvláčneli a zmäkli. Potom sa ochladia a opakovanie zvíjajú, krútia a sušia, pokiaľ nestratia všetku vlhkosť. Po vychladnutí sa listy plnia do vzduchotesných nádob.